RECENZIA: Mačací klub - MINDOK
Už samotný názov hry „Mačací klub“ z vydavateľstva Mindok zvláštnym spôsobom oslovuje dievčenský svet. Akoby hypnotizoval malé i väčšie dievčatá a lákal ich na hranie. S touto hrou som sa prvýkrát stretla na Festivalu Agátin svet, ktorý s dcérou navštevujeme pravidelne a veľmi radi. Lepšie herné vybláznenie si zatiaľ nedokážeme ani predstaviť. Tentokrát však niektoré hračky prečnievali nad ostatnými. Nie som typ matky, ktorá neustále niečo nakupuje a nechá sa strhnúť momentálnym nadšením dieťaťa, ktoré sa zvyčajne prejavuje rozžiarenými očami. Tentokrát som po prvom kole doslova bežala k predajnému stánku a prosila predavačku, nech mi jednu hru schová, kým nájdem peniaze. Vedela som že si tú sympatickú neveľkú krabičku jednoducho odnesieme domov.
Radosť nevypršala ani po pár dňoch. Naopak, prichádzali kamarátky a chceli sa hrať tiež. Niektoré ešte v ten istý deň úspešne presvedčili svoje mamičky, že takú hru je nutné mať doma. A tak občas príde tá chvíľa, keď dievčatá nadšene zvolajú „poďme si zahrať Mačací klub!“
Mám rada hry minimalisticky elegantné – malá skladná krabica nezaberajúca polovicu skrine v malom byte, premyslený koncept, ktorý núti premýšľať a taktizovať, bez toho aby sme si to uvedomili, vtipná grafika a texty a v neposlednom rade i určitá paralela k reálnemu životu. Áno, mačky naozaj existujú a sú deťmi obľúbené pre svoju maznavú nezávislosť a fotogenickosť. Áno, mačky naozaj musíme kŕmiť, dopriať im hranie a postarať sa aj o tie túlavé. Každá má samozrejme inú hodnotu a iné potreby.
Tak a teraz už rýchlo začnime hrať! Je to tak trochu i návyková hra, má totiž spád. Žiadne zložité úlohy. Jednoduchý princíp, trochu šťastia, ale hlavne vlastná premyslená stratégia rozhoduje o tom, kto nakoniec nazbiera najviac bodov.
Deti sa rozohrali. Prichádzajú komentáre typu: „Matildu mám najradšej, tu mi nechajte, prosííííím!“ alebo „Ja už mám nakŕmenú Túlačku, Fliačika i Čučoriedku“ a tiež „Jéj, túto hračku ešte nemám.“
Do hry sa nenápadne vkráda i trocha matematiky. Karty totiž na stole skladáte do troch radov a troch stĺpcov, pričom vždy musíte relatívne rýchlo vyhodnotiť, ktorá kombinácia troch kariet je pre vás práve v túto chvíľu najvýhodnejšia: či potrebujete skôr zbierať mačky, ich potravu, hračky, kostýmy alebo iné taktické nástroje, ako je kocúrnik či „kúzelný“ rozprašovač. Vďaka nemu totiž môžete zrušiť embargo na radu/stĺpec, ktorý hráč pred vami vybral a karty tak obmenil. Výhodné tiež môže byť si také karty (aj keď nenesú žiadne body) schovať na záver hry, kedy rozhoduje každá drobnosť.
Ako malé kúzlo vnímam aj fakt, že hra je veľmi neštandardne tvárna. Ak napríklad prídu menšie deti, môžu len vyberať mačičky a kŕmiť ich. Síce možno nevyhrajú, ale tento princíp pochopia ľahko a užijú si tak hru aj s väčšími deťmi. Tie už taktizujú viac, napríklad ktorú mačku sa oplatí nakŕmiť, aby priniesla svoju hodnotu a ktorú obetovať.
Zaujímavým obohatením sú tzv. stratené mačky. Tie je možné do hry vôbec nezaradiť a nijak to nezmení kvalitu príbehu. Naopak, pokiaľ ste už trochu pokročilí a zvládnete ďalší „level“, môžete zbierať karty, ktoré vám umožnia vybrať si práve zatúlanú mačku. Taká mačička vám síce neprinesie body priamo, ale keď si to poriadne premyslíte, môže byť práve pre vašu kombináciu nakŕmených chlpatých kamarátok strategicky rozhodujúca pri počítaní bodov na záver.
Podobných spestrení je v tejto pútavej kartovej hre viac. Môžete sa napríklad zamerať na zbieranie hračiek pre svoje mačičky. Ich bodovanie funguje tak, že za jednu hračku máte na záver 1 bod, ale za päť rôznych kariet s vlajočkou, myškou, škrabadlom, šplhadlom či klbkom už máte bodov 12.
Zbierať môžete aj kostýmy. Kto má na záver najviac kostýmov, dostáva 6 bodov naviac (je teda dobré pozorne sledovať, ako sú na tom v priebehu hry ostatní). Na druhú stranu je fajn mať kostým aspoň jeden, pretože ak nemáte žiaden, strácate v záverečnom bodovaní 2 body.
Potom je tu kocúrnik. Nielen že sa deti vďaka svojím neustálym otázkam dozvedia, čo to vlastne kocúrnik je, ale môžu vďaka nemu naviac získať v prípade, že nazbierajú štyri karty, 2 body za každú svoju nakŕmenú mačičku. A to už stojí za to! Ale pozor! Ak máte len jednu a podceníte jej dôležitosť, stratíte na konci 2 body.
Ako som sa už zmienila, hra je veľmi úsporná. Balíček kariet a pár farebných kociek slúžiacich ako krmivo, ktoré sa pokladá na mačičky tak, aby došlo k ich „nakŕmeniu“. Je to veľmi prehľadné a názorné. Aj pre dospelých je veľakrát oriešok nakombinovať efektívne všetky tri druhy krmiva, keď každá mačka potrebuje iné množstvo a iný druh. Niekedy sa tak oplatí využiť tzv. žolík, ktorý je možné použiť namiesto akejkoľvek z nich.
Záverečné bodovanie je celkom náročný test z matematiky. Bez poriadneho sústredenia to ťažko zvládne i dospelý. Zdanlivo jednoduchý koncept totiž skrýva mnoho taktických princípov, ktoré vo finále hrajú kľúčovú úlohu. Do hry totiž vstupuje aj faktor bodovania, napr. všetkých čiernych či ryšavých mačiek, pričom strakaté platia za všetky farby.
Ešte pred počítaním bodov (po skončení hry) je dobré si poriadne pozrieť všetky svoje získané karty a kocky krmiva. Niektoré mačky totiž po nakŕmení prinesú viac bodov, iné zase neprinášajú body priamo, ale vďaka iným výhodám. Prihodíte hračky, kocúrniky, kostýmy. Na prvý pohľad sa zvyčajne nedá rozoznať, kto vyhral. Pre férovosť odporúčam, aby počítanie od oka sledoval matematicky založený dospelák, pretože takmer u každej hry sa nám zatiaľ stalo, že aj desaťročné deti urobili nezámerne niekoľko chýb (či už kvôli neznalosti pravidiel alebo preto, že udržať v hlave medzisúčty je náročnejšie).
Reč bola celú dobu o dievčenskom svete, avšak nevidím jediný dôvod, prečo by hra nemala baviť aj chlapcov. Princíp hry proste buď baví, alebo nie. Sú chlapci, ktorý na akékoľvek podnety bez áut či dinosaurov nezareagujú. Ale pokiaľ budete mať pohromade partiu detí, verte, že táto hra má potenciál strhnúť všetky kategórie hráčov a zaistiť veľkú dávku zábavy a napätia.
Nerada by som zabudla na jednu zásadnú vlastnosť tejto hry: karty s množstvom kocúrikov a mačiek s originálnymi menami, kocky predstavujúce potravu pre nich, ale tiež hračky a kostýmy, či zelený kocúrnik – to všetko náramne poslúži pre vytváranie vlastných príbehov a hier. Moja dcéra napríklad miluje svoju verziu, kde berieme karty, potom si tvoríme hierarchiu mačičiek, vymieňame, párujeme, kŕmime, rodia sa nám mačiatka a tým dávame hračky. Na konci sa nejedná o žiadne bodovanie. Ide predsa o hru. A tá nemá žiadne hranice a pevné normy. Je len na nás, čo s tou krabičkou plnou graficky pútavého materiálu urobíme.
Mám rada hry minimalisticky elegantné – malá skladná krabica nezaberajúca polovicu skrine v malom byte, premyslený koncept, ktorý núti premýšľať a taktizovať, bez toho aby sme si to uvedomili, vtipná grafika a texty a v neposlednom rade i určitá paralela k reálnemu životu. Áno, mačky naozaj existujú a sú deťmi obľúbené pre svoju maznavú nezávislosť a fotogenickosť. Áno, mačky naozaj musíme kŕmiť, dopriať im hranie a postarať sa aj o tie túlavé. Každá má samozrejme inú hodnotu a iné potreby.
Tak a teraz už rýchlo začnime hrať! Je to tak trochu i návyková hra, má totiž spád. Žiadne zložité úlohy. Jednoduchý princíp, trochu šťastia, ale hlavne vlastná premyslená stratégia rozhoduje o tom, kto nakoniec nazbiera najviac bodov.
Deti sa rozohrali. Prichádzajú komentáre typu: „Matildu mám najradšej, tu mi nechajte, prosííííím!“ alebo „Ja už mám nakŕmenú Túlačku, Fliačika i Čučoriedku“ a tiež „Jéj, túto hračku ešte nemám.“
Do hry sa nenápadne vkráda i trocha matematiky. Karty totiž na stole skladáte do troch radov a troch stĺpcov, pričom vždy musíte relatívne rýchlo vyhodnotiť, ktorá kombinácia troch kariet je pre vás práve v túto chvíľu najvýhodnejšia: či potrebujete skôr zbierať mačky, ich potravu, hračky, kostýmy alebo iné taktické nástroje, ako je kocúrnik či „kúzelný“ rozprašovač. Vďaka nemu totiž môžete zrušiť embargo na radu/stĺpec, ktorý hráč pred vami vybral a karty tak obmenil. Výhodné tiež môže byť si také karty (aj keď nenesú žiadne body) schovať na záver hry, kedy rozhoduje každá drobnosť.
Ako malé kúzlo vnímam aj fakt, že hra je veľmi neštandardne tvárna. Ak napríklad prídu menšie deti, môžu len vyberať mačičky a kŕmiť ich. Síce možno nevyhrajú, ale tento princíp pochopia ľahko a užijú si tak hru aj s väčšími deťmi. Tie už taktizujú viac, napríklad ktorú mačku sa oplatí nakŕmiť, aby priniesla svoju hodnotu a ktorú obetovať.
Zaujímavým obohatením sú tzv. stratené mačky. Tie je možné do hry vôbec nezaradiť a nijak to nezmení kvalitu príbehu. Naopak, pokiaľ ste už trochu pokročilí a zvládnete ďalší „level“, môžete zbierať karty, ktoré vám umožnia vybrať si práve zatúlanú mačku. Taká mačička vám síce neprinesie body priamo, ale keď si to poriadne premyslíte, môže byť práve pre vašu kombináciu nakŕmených chlpatých kamarátok strategicky rozhodujúca pri počítaní bodov na záver.
Podobných spestrení je v tejto pútavej kartovej hre viac. Môžete sa napríklad zamerať na zbieranie hračiek pre svoje mačičky. Ich bodovanie funguje tak, že za jednu hračku máte na záver 1 bod, ale za päť rôznych kariet s vlajočkou, myškou, škrabadlom, šplhadlom či klbkom už máte bodov 12.
Zbierať môžete aj kostýmy. Kto má na záver najviac kostýmov, dostáva 6 bodov naviac (je teda dobré pozorne sledovať, ako sú na tom v priebehu hry ostatní). Na druhú stranu je fajn mať kostým aspoň jeden, pretože ak nemáte žiaden, strácate v záverečnom bodovaní 2 body.
Potom je tu kocúrnik. Nielen že sa deti vďaka svojím neustálym otázkam dozvedia, čo to vlastne kocúrnik je, ale môžu vďaka nemu naviac získať v prípade, že nazbierajú štyri karty, 2 body za každú svoju nakŕmenú mačičku. A to už stojí za to! Ale pozor! Ak máte len jednu a podceníte jej dôležitosť, stratíte na konci 2 body.
Ako som sa už zmienila, hra je veľmi úsporná. Balíček kariet a pár farebných kociek slúžiacich ako krmivo, ktoré sa pokladá na mačičky tak, aby došlo k ich „nakŕmeniu“. Je to veľmi prehľadné a názorné. Aj pre dospelých je veľakrát oriešok nakombinovať efektívne všetky tri druhy krmiva, keď každá mačka potrebuje iné množstvo a iný druh. Niekedy sa tak oplatí využiť tzv. žolík, ktorý je možné použiť namiesto akejkoľvek z nich.
Záverečné bodovanie je celkom náročný test z matematiky. Bez poriadneho sústredenia to ťažko zvládne i dospelý. Zdanlivo jednoduchý koncept totiž skrýva mnoho taktických princípov, ktoré vo finále hrajú kľúčovú úlohu. Do hry totiž vstupuje aj faktor bodovania, napr. všetkých čiernych či ryšavých mačiek, pričom strakaté platia za všetky farby.
Ešte pred počítaním bodov (po skončení hry) je dobré si poriadne pozrieť všetky svoje získané karty a kocky krmiva. Niektoré mačky totiž po nakŕmení prinesú viac bodov, iné zase neprinášajú body priamo, ale vďaka iným výhodám. Prihodíte hračky, kocúrniky, kostýmy. Na prvý pohľad sa zvyčajne nedá rozoznať, kto vyhral. Pre férovosť odporúčam, aby počítanie od oka sledoval matematicky založený dospelák, pretože takmer u každej hry sa nám zatiaľ stalo, že aj desaťročné deti urobili nezámerne niekoľko chýb (či už kvôli neznalosti pravidiel alebo preto, že udržať v hlave medzisúčty je náročnejšie).
Reč bola celú dobu o dievčenskom svete, avšak nevidím jediný dôvod, prečo by hra nemala baviť aj chlapcov. Princíp hry proste buď baví, alebo nie. Sú chlapci, ktorý na akékoľvek podnety bez áut či dinosaurov nezareagujú. Ale pokiaľ budete mať pohromade partiu detí, verte, že táto hra má potenciál strhnúť všetky kategórie hráčov a zaistiť veľkú dávku zábavy a napätia.
Nerada by som zabudla na jednu zásadnú vlastnosť tejto hry: karty s množstvom kocúrikov a mačiek s originálnymi menami, kocky predstavujúce potravu pre nich, ale tiež hračky a kostýmy, či zelený kocúrnik – to všetko náramne poslúži pre vytváranie vlastných príbehov a hier. Moja dcéra napríklad miluje svoju verziu, kde berieme karty, potom si tvoríme hierarchiu mačičiek, vymieňame, párujeme, kŕmime, rodia sa nám mačiatka a tým dávame hračky. Na konci sa nejedná o žiadne bodovanie. Ide predsa o hru. A tá nemá žiadne hranice a pevné normy. Je len na nás, čo s tou krabičkou plnou graficky pútavého materiálu urobíme.
RECENZIA: Skeleton – DJECO
Kartové hry Djeco sú naším obľúbeným spoločníkom na cesty. Jednoduché pravidlá, praktické balenie a nápaditosť, ktorá zaujme širšiu vekovú skupinu detí i dospelých. A Skeleton sa naviac dá hrať aj potme!
RECENZIA: Boom, Bang, Gold – HABA
Máte radi hry, kde sa do niečoho búcha a navyše ide o postreh? Taký ten stres, aby človek niečo urobil, čo možno najrýchlejšie? My veľmi nie… Preto keď som z pravidiel hry Boom, bang gold vyčítala, že budem niekam do škatule hádzať plnou parou dynamit a potom rýchlo zbi...
RECENZIA: A mám ťa! – DJECO
2. 2. 2020
Mačacia téma najmä dievčatá takmer nikdy neomrzí. Hneď ako však mačky chytajú myši a cieľom je vlastne myšky zjesť (pokiaľ však práve na vás pripadne rola myši, potom je to konzumácia syra), chytí dej i bojovnejších chlapcov. Tejto hre väčšinou všetci vravia „mačky“, al...
Monika Domincová
Monika je našou externou posilou, autorkou mnohých recenzií a hodnotení spoločenských hier a stavebníc na blogu Agátinho sveta. Jej záľubou je hľadať edukatívne rozmery naprieč hrami a rozvíjať hrou svoju dcéru Karolínu.