Logopédia INAK: 4. diel Beh na dlhú trať
Aké ťažkosti reči riešiš najčastejšie? Zaznamenala si nejaký vývoj, zmenu, premenu? Vývoj v prístupe rodičov?
Logopédia nie je vo väčšine prípadov disciplínou pre šprintérov. Ťažkosti dnešných detí sú často omnoho "hlbšie", než si dokážeme predstaviť.
V porovnaní s predchádzajúcimi generáciami trávia dnešné deti prirodzeným pohybom zlomok času – ten je ešte k tomu všetkému väčšinou organizovaný krúžkom, alebo vedený rodičom. To všetko sa premieta do komunikačných schopností našich detí. Väčšina detí sa dnes nedokáže nudiť. Vlastne im na to nedávame priestor. Možno sa budete diviť, ale práve nuda je dôležitým míľnikom vo vývoji a mala by byť prirodzenou súčasťou našich životov. Podporuje totiž fantáziu, kreativitu a samostatnosť. Mali by sme sa naučiť dať deťom čas a priestor na to, aby si sami našli, čo ich zaujíma. Nepodsúvajme im stále činnosti, ktoré bavia nás alebo ešte horšie činnosti, ktoré nebavia ani nás a myslíme si o nich, že by mali baviť naše deti. Nechajme ich chvíľku sa nudiť, nech samé zistia, čo ich láka. Len tak si budú schopné zmysluplne zorganizovať a vyplniť svoj voľný čas.
Logopédia nie je v úplnej väčšine prípadov len o úprave výslovnosti. V ambulancii venujem pomerne veľký priestor tomu, aby rodičia pochopili prečo nebudeme hneď pracovať na výslovnosti, aby sme si určili aké sú ciele a ako ich spoločne môžeme dosiahnuť. Úspech totiž väčšinou neprichádza hneď. Viditeľný/počuteľný efekt dorazí v závislosti na tom, ako poctivo sa doma trénuje. Mám pocit, že viac sledujeme a máme snahu skôr podporovať zdravý vývoj našich detí. V ambulancii mám v porovnaní s uplynulými 8 rokmi o 60 % viac 2. – 3-ročných detí, u ktorých rodičia chcú podporiť vývoj reči. Na druhú stranu ale stále počúvam a „čítam“ argumenty typu: „Veď z toho vyrastie.“, „Nikam nechoďte, rovnako s nikým nebude spolupracovať skôr ako v 4 rokoch.“, „Vydrž do škôlky, tam sa rozhovorí.“...a čo keď nie? Nie je lepšia jedna včasná konzultácia, ktorá nás upokojí, alebo nasmeruje ďalej?
